Mám prevádzku, v ktorej hrá celý deň rádio. Mám platiť SOZE?

Otázka: Mám prevádzku (napr. zubná ambulancia, kaderníctvo), v ktorej hrá celý deň rádio. Musím platiť licenčnú odmenu za 'verejný prenos diela' (§ 18 ods. 2 písm.h)) kolektívnym správcom (napr. SOZA)?

Odpoveď: Niekedy áno, niekedy nie. Vždy je podľa nasledujúcich troch kritérií potrebné posúdiť situáciu konkrétneho majiteľa prevádzky, ako aj situáciu všetkých osôb, ktorým bol sprístupnený chránený zvukový záznam (bod 78, 79, SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Pre zjednodušenie môžeme povedať, že by mali byť splnené všetky naraz aby sa v kokrétnom prípade jednalo o 'verejný prenos diela' (podrobne C-78 a 79 SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Ak aplikovaním kritérií na svoju situáciu zistíte, že sa z Vašej strany jedná o 'verejný prenos diela', máte aj povinnosť platiť licenčnú odmenu kolektívnemu správcovi.

1. prevádzkovateľ zariadenia (napr. kaviarne) musí sprostredkúvať s vedomím dôsledkov svojho konania svojim zákazníkom prístup k rádiovému vysielaniu obsahujúcemu chránené dielo. Bez tohto zásahu by totiž títo zákazníci nemohli počúvať vysielané dielo, hoci sa nachádzajú vo vnútri oblasti pokrytej uvedeným vysielaním (bod 82, SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Príklad: Majiteľ hotela musí platiť licenčné odmeny za používanie televiznych prijímačov či rádií umiestnených v hotelových izbách.

2. prevázkovateľ zariadenia musí dielo sprístupňovať verejnosti. V tejto súvislosti je nielen relevantné, koľko osôb má paralelne (naraz) prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má postupne prístup k tomuto dielu (napr. za celý mesiac). Pojem verejnosti má za cieľ vylúčiť z pojmu 'verejný prenos diela' sprístupňovanie diel skupine osôb, ktorá je veľmi malá, ba dokonca bezvýznamná, a tiež sprístupňovanie konkrétnym jednotlivcom patriacim k súkromnej skupine (body 84-87, SCF Consorzio Fonografici C-135/10, Mediakabel C-89/04, SGAE C-306/05).  Príklad: Klienti zubára, ktorému počas lekárskeho výkonu hrá rádio, predstavujú pomerne veľmi malú skupinu ľudí.

3. prevázkovateľ by mal v zásade získavať priamy alebo nepriamy finančný benefit týmto svojím sprístupňovaním diel (bod 204, Football Association Premier League C-403/08, bod 88-90 SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Príklad: Majiteľ hotela, ktorý má televízne príjimače v hotelových izbách, zvyšuje hodnotu svojej služby, tým, že svojim klientom umožňuje pozerať televíziu. Naopak, zubár, ktorý má pri práci v ambulancii pustenú hudbu aj počas prítomnosti pacientov, v zásade týmto konaním nových pacietov nezískava, neposkytuje žiadnu pridanú hodnotu svojej službe. Hudba hrajúca z rádia nie je ani súčasťou lekárskeho zákroku. Pacienti ho navštevujú najmä kvôli jeho odborným schopnostiam. Ak by však ten istý zubár umožňoval svojim klientom pustiť si svoju obľúbenú pieseň či film počas lekárskeho zákroku, išlo by už o získavanie priameho finančného benefitu.

Musíte platiť ale chcete ušetriť na autorských poplatkoch? Napíšte nám.

Viac o 'verejnom prenose diela': SCF Consorzio Fonografici C-135/10, Football Association Premier League C-403/08, SGAE C-306/05, Phonographic Performance v Ireland C-162/10;

  SCF Consorzio Fonografici

 

Občianska poradňa - FAQ

Otazka: Prečo musíme platiť všetky tieto poplatky, aj napriek tomu že tie poplatky už platí napr. to rádio, ktoré púšťa hudbu?

Ak prevádzkovateľ rádia zaplatí autorom, platí im za to, že môže odvysielať tieto diela svojim poslucháčom. Ak však poslucháči nepočúvajú hudbu len tak pre sebe, ale naopak ďalej ju využívajú pre verejnosť (napr. pri podnikateľskej činnosti v prevádzke), ide v zásade o ďalšie použitie diela, za ktoré autorovi prísluší odmena.

Spoločenským problémom je, že to kedy ide a kedy naopak nejde o takéto použitie diela je niekedy veľmi náročné určiť kvôli zložitým konceptom v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Preto sa ani nedá nikdy odpovedať všetkým prevádzkam paušálne, na otázku či majú platiť. Ak potrebujete v tomto smere pomoc, napíšte nám.

Otazka: Mám prevádzku (napr. zubná ambulancia, kaderníctvo), v ktorej hrá celý deň rádio. Musím platiť licenčnú odmenu za 'verejný prenos diela' (§ 18 ods. 2 písm.h)) kolektívnym správcom (napr. SOZA)?

Odpoveď: Niekedy áno, niekedy nie. Vždy je podľa nasledujúcich troch kritérií potrebné posúdiť situáciu konkrétneho majiteľa prevádzky, ako aj situáciu všetkých osôb, ktorým bol sprístupnený chránený zvukový záznam (bod 78, 79, SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Pre zjednodušenie môžeme povedať, že by mali byť splnené všetky naraz aby sa v kokrétnom prípade jednalo o 'verejný prenos diela' (podrobne C-78 a 79 SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Ak aplikovaním kritérií na svoju situáciu zistíte, že sa z Vašej strany jedná o 'verejný prenos diela', máte aj povinnosť platiť licenčnú odmenu kolektívnemu správcovi.

1. prevádzkovateľ zariadenia (napr. kaviarne) musí sprostredkúvať s vedomím dôsledkov svojho konania svojim zákazníkom prístup k rádiovému vysielaniu obsahujúcemu chránené dielo. Bez tohto zásahu by totiž títo zákazníci nemohli počúvať vysielané dielo, hoci sa nachádzajú vo vnútri oblasti pokrytej uvedeným vysielaním (bod 82, SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Príklad: Majiteľ hotela musí platiť licenčné odmeny za používanie televiznych prijímačov či rádií umiestnených v hotelových izbách.

2. prevázkovateľ zariadenia musí dielo sprístupňovať verejnostiV tejto súvislosti je nielen relevantné, koľko osôb má paralelne (naraz) prístup k dielu, ale takisto koľko z týchto osôb má postupne prístup k tomuto dielu (napr. za celý mesiac). Pojem verejnosti má za cieľ vylúčiť z pojmu 'verejný prenos diela' sprístupňovanie diel skupine osôb, ktorá je veľmi malá, ba dokonca bezvýznamná, a tiež sprístupňovanie konkrétnym jednotlivcom patriacim k súkromnej skupine (body 84-87,SCF Consorzio Fonografici C-135/10, Mediakabel C-89/04, SGAE C-306/05).  Príklad: Klienti zubára, ktorému počas lekárskeho výkonu hrá rádio, predstavujú pomerne veľmi malú skupinu ľudí.

3. prevázkovateľ by mal v zásade získavať priamy alebo nepriamy finančný benefit týmto svojím sprístupňovaním diel (bod 204, Football Association Premier League C-403/08, bod 88-90 SCF Consorzio Fonografici C-135/10). Príklad: Majiteľ hotela, ktorý má televízne príjimače v hotelových izbách, zvyšuje hodnotu svojej služby, tým, že svojim klientom umožňuje pozerať televíziu. Naopak, zubár, ktorý má pri práci v ambulancii pustenú hudbu aj počas prítomnosti pacientov, v zásade týmto konaním nových pacietov nezískava, neposkytuje žiadnu pridanú hodnotu svojej službe. Hudba hrajúca z rádia nie je ani súčasťou lekárskeho zákroku. Pacienti ho navštevujú najmä kvôli jeho odborným schopnostiam. Ak by však ten istý zubár umožňoval svojim klientom pustiť si svoju obľúbenú pieseň či film počas lekárskeho zákroku, išlo by už o získavanie priameho finančného benefitu.

Potrebujete ešte pomôcť? Napíšte nám.

Viac o 'verejnom prenose diela': SCF Consorzio Fonografici C-135/10, Football Association Premier League C-403/08,SGAE C-306/05, Phonographic Performance v Ireland C-162/10;

Otazka: Štátny orgán mi odmieta sprístupniť informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c) infozákona, pretože by tým údajne porušil právo duševného vlastníctva (napr. autorské právo). Môže to urobiť?

Dôležitý je charakter dokumentu, o ktorý žiadate. Väčšinou sa prístup k dokumentom zamieta pre ich autorskoprávnu ochranu (viď § 7 ods. 1 AZ). Podľa § 7 ods. 3 AZ sa ale autorskoprávna ochrana nevzťahuje na:

a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu, denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

Ak žiadate o dokument, ktorý naopak spĺňa definíciu diela, a je teda autorskoprávne chránený, je dôležité si ešte uvedomiť, že chránené nemusia byť všetky jeho časti. Taktiež nie sú chranené informácie, ktoré tento dokument obsahuje.

Sprístupniť však v niektorých prípadoch možno aj autorskoprávne chránené dielo. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) infozákona musí byť totiž vykladané nie len v súlade so základným právom k majetku, ale aj s právom na prístup k informáciám. Ak je teda veľký spoločenský záujem na sprístupnení predmetných chránených dokumentov, autorské právo v zásade nemôže byť bariérou prístupu k nim. Ak potrebujete v tomto smere pomoc, napíšte nám

Otazka: Musím nahlasovať SOZE podujatie, na ktorom plánujem hrať len autorsky nespracovaný folklór?

Sme presvedčení, že nahlasovanie podľa § 81ods. 6 AutZ nie je takomto prípade potrebné.

 

Z hľadiska autorského práva je ľudová pieseň, ale aj ďalšie umelecké prejavy tradičnej a ľudovej kultúry považovaná za súčasť public domain - skupinu diel, ktoré právna úprava označuje ako diela voľné. Ak dielo spadá do tejto kategórie, znamená to, že sa už k nemu neviaže určitá skupina práv – tzv. majetkové práva autora, pričom práve táto skupina práv je predmetom správy, ktorú vykonáva kolektívny správca. Ak je podľa § 78 AZ účelom kolektívnej správy uplatňovanie a kolektívna správa majetkových práv autorov a ďalších subjektov, ktorých práva AZ chráni, v prípade folklóru nie je čo voči používateľom chrániť a teda ani spravovať. Ak nie je čo spravovať, javí sa nám zbytočne zaťažujúce požadovať od používateľov takýchto diel nahlasovanie ich použitia kolektívnemu správcovi. Takýto výklad opierame okrem zákonom stanoveného účelu kolektívnej správy aj o ustanovenie § 53, ods. 2, ktorý v prípade voľných diel zbavuje používateľa povinnosti získať súhlas na použitie diela ani uhradiť odmenu. Pre úplnosť a lepšie pochopenie len doplníme, že verejné vykonanie hudobného diela, ku ktorému sa viaže ohlasovacia / notifikačná povinnosť, je jedným spomedzi viacerých spôsobov použitia diela, ktoré príkladmo vymenúva AZ v § 18 ods.2.

 

Ako sme už spomenuli, folklór je u nás považovaný za súčasť public domain, je dielom voľným. Existujú však viacerí zahraniční autori, ktorí dokonca spochybňujú skutočnosť, či je vôbec možné umelecký prejav folklóru, v tomto prípade ľudovú pieseň považovať za dielo v zmysle autorského práva. Totiž na to, aby určitý prejav mohol byť považovaný za dielo, musí spĺňať isté zákonom stanovené požiadavky, tzv. pojmové znaky. Jedným zo všeobecne uznávaných pojmových znakov autorského diela je jeho pôvodnosť, originalita alebo tiež unikátnosť vyjadrenia, ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora. Iste, každý folklórny prejav je z prísneho genetického stanoviska individuálnym výtvorom. Ktorýkoľvek prvotný text, melódia alebo jej časť, motivický prvok, či spôsob harmonizácie vznikli z individuálnych impulzov. O osvojení a ďalšom procese tohto impulzu však rozhodovala komunita, ktorej členovia ďalej  tento impulz ako akýsi základný materiál obrusovali, dotvárali v súlade s vlastnými, pre komunitu typickými pravidlami a komunitou uznávanými nielen umeleckými hodnotami.1 Takýto evolučný proces je síce nesporne tvorivý a jeho výsledkom môže byť unikát, avšak vzhľadom na zložitosť, zdĺhavosť a v podstate nepretržitosť tohto procesu a najmä zainteresovanosť mnohých jednotlivcov v ňom, robí nemožným spoľahlivo určiť osobu autora, alebo aspoň kolektív konkrétnych autorov, či spoluautorov. Tu sa vlastne od problematiky pôvodnosti diela dostávame k úzko súvisiacemu problému akéhosi špecifického kolektívneho autorstva, odlišného od spoločného diela alebo spoluautorstva, ktoré predpokladá síce viacerých, ale konkrétnych spoluautorov, nositeľov súboru osobnostných a majetkových práv k dielu. Do úvahy prichádza otázka, či je teda folklórny prejav možné považovať za dielo anonymné. Základným rozdielom medzi anonymným dielom a dielom folklórnym je skutočnosť, že pokým prvé je výtvorom osoby, ktorá síce svoju identitu skrýva, ale je možné ju zistiť, spoznať, to druhé je dielom reálne neznámej osoby.2

 

K problematike notifikačnej povinnosti voľných hudobných diel je však potrebné dodať, že diela, ktoré síce z folklóru vychádzajú, no sú výsledkom autorskej práce s ním (napr. hudobné spracovanie, choreografia...) sú novým originálnym dielom. Teda – kým samotné pôvodné prvky folklóru autorským právom chránené nie sú, autorský vklad spracovateľa (napr. aranžéra hudby) už tejto ochrane podlieha. Je teda potrebné pred použitím takéhoto diela vysporiadať autorské práva buď priamo s autorom alebo s OKS, ktorá ho zastupuje.

End FAQ<

 

EISI logotyp

 

 

European Information Society Institute je mimovládná organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí aj ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva.