Ústavný Súd SR
Hlavná 110
042 65 Košice

 

 

VEC: Amicus curiae v právnej veci sťažovateľa: Ecopress, a.s, so sídlom Seberíniho 1, 820 07 Bratislava, IČO: 31 333 524, napadajúceho rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11 Co 51/2010-447 o zákaze neoprávneného zásahu do autorského práva a iné, vedenej na Ústavnom súde SR pod číslom konania RVB 53/2012.


Vážený súd,

vzhľadom na to, že si v občianskom združení European Information Society Institute nesmierne vážime Vašu prácu, ktorá je častokrát odborne veľmi náročná, 

prihliadajúc na to, že v prejednávanom spore ide o výklad Únijného práva, ktorý si dokonca vyžaduje prejudiciálnu otázku na Súdny dvor EÚ,

uvedomujúc si prípadnú zodpovednosť Slovenskej republiky za nesprávny výklad Únijného práva,

pre prípad, že by Ústavný súd SR preskúmal predmetné rozhodnutie s pohľadu zásahu do základných práv a slobôd skôr ako Najvyšší súd SR rozhodne o prebiehajúcom dovolaní,

rozhodli sme sa týmto ako priateľ súdu (z lat. amicus curiae) a inštitúcia, ktorej členovia sa špecializujú v tejto oblasti,

dať ctenému súdu do pozornosti niekoľko právnych argumentov k nasledovným právnym otázkam:

 

  • I. Povinnosť položenia prejudiciálnej otázky SDEÚ;

  • II. Posudzovanie originality literárneho diela;

  • III. Znenie prejudiciálnej otázky;

  • IV. Zoznam odbornej literatúry;

 

S úctou,

Martin Husovec

za European Information Society Institute, o.z.

I. Povinnosť položenia prejudiciálnej otázky SDEÚ

 

(1) Prejednávaný spor Ecopress v. Storin vyžaduje položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEU). Tento právny názor na konci tohto amicus curiea dôvodíme aj zoznamom 21 odborných článkov od medzinárodne uznávaných autorít z odboru autorského práva z viacerých členských štátov EÚ a šiestimi rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie. Medzi autormi, ktorí zastávajú názory vyslovené v tomto amicus curiae sú aj odborníci ako prof. Griffiths z Queen Mary University of London (Veľká Británia), prof. Metzger z Leibnizovej Univerzity (Nemecko) a prof. Geiger z University of Strasbourg (Francúzko).

 

(2) Ako bližšie vysvetlíme v časti II., v prejednávanom prípade je položenie prejudiciálnej otázky povinnosťou súdu, pretože správne uplatnenie práva Únie nieje také jednoznačné, že by o tom neexistovali nijaké rozumné pochybnosti a  konajúci súd je súdom poslednej inštancie (Cilfit C-283/81, čl. 267 ZFEU). Navyše, vnútroštátnemu súdu prináleží obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu (Cilfit C-283/81, bod 9) Naopak, ako uvedieme ďalej, úplne fundamentálna právna otázka autorského práva, t.j. otázka od ktorej závisí aplikácia celého autorského zákona ako právnej normy, je vo svetle poslednej judikatúry SDEU veľmi nejasná a vyžaduje ozrejmenie zo strany Súdneho dvora pre celú Európsku úniu. Jedine položením prejudiciálnej otázky v tomto konaní môže dôjsť k naplneniu práva na zákonného sudcu. V prípade existencie unijného prvku je totiž primárnym účelom práva na zákonného sudcu to, aby bola zaistená jednotná interpretácia práva EÚ tak, aby v jej celom priestore bolo možné naplniť maximu rovnosti pred zákonom prostredníctvom jednotnej interpretácie účelu právnej normy obsiahnutej v Únijnom práve (bod 17 českého nálezu sp. zn. II. ÚS 1009/08 a sp. zn. II.ÚS 1658/11).

 

(3) Podľa judikatúry Ústavného súdu SR by nepoloženie prejudiciálnej otázky podľa článku 267 ZFEU v tomto konaní bolo preto považované za neoprávnený zásah do základných práv (IV. ÚS 206/08 a II. ÚS 90/05). Presnejšie v rozhodnutí IV. ÚS 206/08 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol nasledovné: “Z toho však vyplýva, že v rozsahu výkladu práva spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora ES, napríklad vo veciach, v ktorých sa uplatní CILFIT formula (pozri rozsudok vo veci 283/81 Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti Ministerstvu zdravotníctva zo 6. októbra 1982). Ústavný súd pripomína, že ak vnútroštátny sudca nepredloží prejudiciálnu otázku komunitárnemu sudcovi v konkrétnej veci, kde to bola jeho povinnosť, nielen možnosť tak urobiť, potom v takom prípade to môže za istých okolností zakladať zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu (pozri napríklad rozsudok z 30. septembra 2003 vo veci Kobler proti Rakúskej republike, C-224/01).”

 

(4) Ústavný súd SR v tejto svojej doterajšej judikatúre považuje nepoloženie prejudiciálnej otázky za dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) (II. ÚS 90/05), resp. aj § 238 písm. g) OSP (IV. ÚS 206/08), nachádzajúc v ňom porušenie práva na zákonného sudcu alebo odňatie možnosti konať pred súdom (pozri viac Jánošíková, M. Komunitárne právo v judikatúre ústavných súdov SR a ČR. Bratislava: Iura Edition. 2009, str. 49; Bobek, M.: Porušení povinnosti zahájit řízení o předběžné otázce podle článku 234 (3) SES. Praha, C.H. Beck, 2004, a tiež a judikatúru Ústavného súdu ČR, sp. zn. II.ÚS 1658/11, II. ÚS 1009/08).

 

II. Posudzovanie originality literárneho diela;

(5) V spore Ecopress v. Storin je základnou otázkou, ktorú musí konajúci súd správne posúdiť, otázka toho, či predkladané novinové články predstavujú autorské dielo v zmysle § 7 ods. 1 AZ („literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora). Ustanovenie § 7 ods. 1 AZ má svoj základ v práve Európskej Únie (pozri viac Husovec, M. K európskemu „prepisovaniu“ pojmových znakov autorského diela, Duševné vlastníctvo, č. 4/2011). Autonómnymi pojmami únijného práva sú v tomto ohľade najmä pojmy ako „dielo“ (Infopaq I. C-5/08, bod 33 a nasl.) a „autorov vlastným duševný výtvor“ (Infopaq I. C-5/08, BSA C-393/09 a Football Association Premier League C-403/08, Painer C-145/10, Football Dataco C-604/10), ktorý je súčasťou unijného pojmu dielo. Celé ustanovenie § 7 ods. 1 AZ, ktoré definuje dielo v zmysle slovenského autorského práva, sa tak musí prirodzene vykladať v súlade s jeho uchopením v práve únie (eurokonformne). V opačnom prípade by sa výklad slovenského autorského zákona dostal do priameho rozporu s právom únie a Slovenská republika by mohla zodpovedať za spôsobenú škodu.

 

(6) Autorské právo Európskej únie, ktoré je relevantné v tomto konkrétnom spore, dnes vychádza z nasledovných štyroch smerníc:

  1. smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114) , rekodifikovanej 2009.

  2. smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, s. 20; Mim. vyd. 13/015, s. 459), rekodifikovanej 2006.

  3. smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (Ú. v. EÚ L 372, s. 12)

  4. smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

 

(7) Ustanovenie § 7 ods. 1 AZ je transpozíciou článku 1 Smernice 91/250/EHS („Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom), článku 3 ods. 1 Smernice 9/96/ES („V súlade s touto smernicou sú databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo usporiadaním ich obsahov autorov vlastný duševný výtvor, chránené ako také podľa autorského práva.“), článku 6 Smernice 2006/116/ES („Fotografie, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti, sú chránené podľa článku 1“) a napokon článku 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES („Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti: a) pre autorov k ich dielam.).

 

(8) Súdny dvor Európskej únie od rozhodnutia vo veci Infopaq I. C-5/08 svojím sudcovským aktivizmom čoraz viac zasahuje do národných definícií pojmových znakov autorského diela. Ako rozoberieme nižšie, Súdny dvor cez pojem „dielo“ uvedené v článku 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES dnes vymedzuje potrebný rozsah orginality spomínaný v smerniciach o počítačových programoch, databázach a fotografiách aj pre všetky ostatné diela, vrátane novinových článkov. Znamená to, že posúdnie rozsahu nevyhnutnej originality novinových článkov je dnes otázkou, ktorú posúdzuje Súdny dvor EU. Ten totiž svojou judikatúrou vytvoril jeden a spoločný štandard originality s odkazom na článok 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES (pozri viac Husovec, M. K európskemu „prepisovaniu“ pojmovým znakov autorského diela, Duševné vlastníctvo, č. 4/2011). Autonómny výklad „výsledku autorovej vlastnej duševnej tvorby“ vyplýva podľa SDEU z osobitnej vlastnosti unijného práva, podľa ktorej z potreby jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho význam a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii (Pozri bod 29 rozhodnutia Budějovický Budvar C-482/09; bod 11 rozsudku Ekro 327/82; bod 43 rozsudku Linster C 287/98; bod 32 rozsudku Padawan C 467/08; ).

 

(9) Tradičná doktrína Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Co/13/2006, sp. zn. 6 Co 2/2010 a sp. zn. 6 Co 3/2010), ktorá pre autorské diela, jednotne už od čias prof. Lubyho (od čias § 2 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon)), vyžadovala duševnú a tvorivú činnosť autora, ktorá je „jedinečná a neopakovateľná, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho schopností“, sa tak dostáva do priamej konfrontácie s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Jeho vynesené (Infopaq I. C-5/08, BSA C-393/09 a Football Association Premier League C-403/08, Painer C-145/10, Football Dataco C-604/10), ale aj očakávané rozhodnutia (SAS Institute C-406/10) totiž indikujú, že slovenská doktrína jedinečnosti diela v zmysle § 7 ods. 1 AZ je oveľa prísnejšia ako originalita vyžadovaná Súdnym dvorom EÚ (pozri viac Husovec, M. Newspaper articles not creative enough. An issue for the CJEU?, Wolter Kluwer Copyright Blog, dostupné: http://kluwercopyrightblog.com/2012/01/24/newspaper-articles-not-creative-enough-an-issue-for-the-cjeu/).

 

(10) Súdny dvor teda považuje originalitu diela, ktorá je skratkou pre pojem „v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom“, za autonómny koncept Unijného práva (bod 27, Infopaq C-5/08, bod 120 návrhov Generálneho advokáta v Painer C-145/10, bod 37 a nasl. Football Dataco C-604/10). Originalita diela, ako základný predpoklad autorskoprávnej ochrany, musí byť preto vykladaná rovnako vo všetkých členských štátoch EÚ. Na základe toho, je preto potrebné zistiť do akej miery je tunajšia tradičná doktrína Najvyššieho súdu SR vo vzťahu § 7 ods. 1 AZ súladná s právom Únie. Za týmto účelom by mal súd položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 ZFEU.

 

Aplikácia čl. 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES na novinové články

 

(11) V rozhodnutí Infopaq C-5/08 (júl 2009) Súdny dvor rozšíril koncept „výsledku autorovej vlastnej duševnej tvorby“ aj na iné dielo ako počítačový program, databázu či fotografiu. Urobil tak v bodoch 33 a nasl. slovami: „Článok 2 písm. a) smernice 2001/29 stanovuje, že autori majú výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať rozmnožovanie v celku alebo v časti. Z toho vyplýva, že predmetom ochrany práva autora udeliť súhlas alebo zakázať rozmnožovanie je „dielo“. V tejto súvislosti zo všeobecnej štruktúry Bernského dohovoru vyplýva, najmä z jeho článku 2 piateho a ôsmeho odseku, že ochrana určitých predmetov ako literárnych alebo umeleckých diel predpokladá, že sú duševnou tvorbou. Rovnako, z článku 1 ods. 3 smernice 91/250, článku 3 ods. 1 smernice 96/9 a článku 6 smernice 2006/116 vyplýva, že diela ako počítačové programy, databázy a fotografie sú chránené autorským právom len ak sú pôvodné (v anglickom jazyku „original“, v nemeckom „individuelle Werke“; pozn. autora) v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej duševnej tvorby. Keďže smernica 2001/29 vytvára harmonizovaný právny rámec autorského práva, je založená, ako vyplýva z jej odôvodnení č. 4, 9 až 11 a 20, na rovnakej zásade. Za týchto podmienok sa autorské právo podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29 uplatňuje len na predmety, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej duševnej tvorby [..] Z tohto dôvodu má ochrana priznaná článkom 2 smernice 2001/29 širokú pôsobnosť.“

 

(12) Súdny dvor následne aplikoval tento svoj výklad per analogiam (Zhodne A. Metzger, Der Einfluss des EuGH auf die gegenwärtige Entwicklung des Urheberrechts. GRUR, 2/2012.) na literárne dielo slovami „Pokiaľ ide o články z tlače, duševná tvorba ich autorov, uvedená v bode 37 tohto rozsudku, vyplýva obvykle zo spôsobu, akým je téma predstavená, ako aj z jazykového vyjadrenia. Okrem toho vo veci samej platí, že samotné novinové články sú literárnym dielom, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/29. Pokiaľ ide o prvky diel, na ktoré sa vzťahuje ochrana, treba uviesť, že sa skladajú zo slov, ktoré, ak sú posudzované samostatne, nepredstavujú samé osebe duševnú tvorbu autora, ktorý ich používa. Až výber, umiestnenie a kombinácia týchto slov umožňujú autorovi vyjadriť svoju tvorivosť a dospieť tak k výsledku, ktorý je duševnou tvorbou. Samotné slová nie sú teda prvkami, na ktoré sa vzťahuje ochrana. S ohľadom na požiadavku extenzívneho výkladu pôsobnosti ochrany stanovenej v článku 2 smernice 2001/29 však nemožno vylúčiť, že určité samostatné vety, alebo tiež určité časti viet príslušného textu, sú spôsobilé sprístupniť čitateľovi originalitu publikácie, akou je novinový článok tým, že mu poskytnú prvok, ktorý je sám o sebe vyjadrením duševnej tvorby autora tohto článku. Takéto vety alebo časti viet teda môžu byť predmetom ochrany stanovenej v článku 2 písm. a) uvedenej smernice.“

 

(13) Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že posúdenie „výsledku autorovej vlastnej duševnej tvorby“ musí byť pre literárne diela rovnaké vo všetkých členských štátoch EÚ, keďže má svoj základ v Unijnom práve, t.j. čl 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES. Túto právnu vetu potvrdil SDEU tiež v rozhodnutí BSA C-393/09 z decembera 2010, (body 44 až 50 rozsudku), Football Association Premier League C-403/08 z októbra 2011 (body 96 až 100 rozsudku) a zjavne ju tak chápu i ostatné členské štáty, keďže SDEU predkladajú ďalšie prejudiciálne otázky v tomto smere - SAS Institute C-406/10 (pozri 9-tu položenú otázku a názor generálneho advokáta). Rovnako judikatúru hodnotia prof. Griffiths v článku Infopaq, BSA and the 'Europeanisation' of United Kingdom Copyright Law (str. 2) a prof. Metzger v článku Der Einfluss des EuGH auf die gegenwärtige Entwicklung des Urheberrechts (str. 121).

 

Rozsah nevyhnutnej tvorivosti diela

(14) Okresný súd Bratislava III., ako aj Krajský súd v Bratislave, vychádzali nepochybne z tzv. česko-slovenskej doktríny jedinečnosti diela (pozri viac Husovec, M. K európskemu „prepisovaniu“ pojmovým znakov autorského diela, Duševné vlastníctvo, č. 4/2011). Tento fakt je zrejmý najmä z toho, že Okresný súd Bratislava III vo svojom rozhodnutí cituje rozsudok českého súdu z roku 2007 (NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 4924/2007) a tiež literatúru z pera prof. Lubyho z roku 1962 (Š., Luby. Autorské právo, SAV Bratislava 1962, str. 193 a 196). Oba súdy tak vyžadovali „tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností autora“. Spoločne tak vychádzali z toho, že „Základným pojmovým znakom každého autorského diela ako predmetu autorského práva, je autorskoprávna individualita výtvoru v zmysle jeho (i keď nutne relatívnej) jedinečnosti. Autorské dielo musí byť neopakovateľné a jedinečné.“ (napr. sp. zn. 10Co/13/2006).

(15) Súdny dvor EÚ však v rozhonutiach Infopaq I. C-5/08, BSA C-393/09 a Football Association Premier League C-403/08 vyžadoval oveľa menší rozsah tvorivej činnosti. Keďže SDEU zastáva názor, že požiadavka podľa čl. 2 písm. a) smernice 2001/29 je založená na rovnakej zásade ako originalita v prípade smernice o ochrane počítačových programov, smernice o zosúladení lehoty ochrany a smernice o ochrane databáz, sú pre test tvorivosti smerodajné aj rozsudky vo veci Painer C-145/10 (potrebná tvorivosť fotografií) a Football Dataco C-604/10 (potrebná tvorivosť autorských databáz). Azda najviac to demonštruje bod 37 rozhodnutia Football Dataco C-604/10, ktorý uvádza „V druhom rade, ako to vyplýva aj z odôvodnenia č. 16 smernice 96/9, pojem duševný výtvor autora odkazuje na kritérium originality (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Infopaq International, C 5/08, Zb. s. I 6569, body 35, 37 a 38; z 22. decembra 2010, Bezpečnostní softwarová asociace, C 393/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 45; zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., C 403/08 a C 429/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 97, ako aj z 1. decembra 2011, Painer, C 145/10, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 87),ale tiež bod 98 prípadu Pianer C-145/10: „Pokiaľ teda ide o fotografický portrét, nemôže byť ochrana priznaná článkom 2 písm. a) smernice 2001/29 menšia než ochrana, ktorá je priznaná iným dielam, vrátane iných fotografických diel.

 

(16) V rozhodnutí Infopaq C-5/08 svoj prístup (test originality) k novinovým článkom ako dielam načrtol SDEU slovami „nemožno vylúčiť, že určité samostatné vety, alebo tiež určité časti viet príslušného textu, sú spôsobilé sprístupniť čitateľovi originalitu publikácie“ a teda, že „až výber, umiestnenie a kombinácia týchto slov umožňujú autorovi vyjadriť svoju tvorivosť a dospieť tak k výsledku, ktorý je duševnou tvorbou. Samotné slová nie sú teda prvkami, na ktoré sa vzťahuje ochrana“. Na posúdenie originality sa má pritom použiť nasledovný test odvodený z judikatúry:

 

  • Má autor vôbec k dispozicií určitý priestor pre tvorivosť? (Diela, ktoré sa sa vyznačujú len svojou technickou funkciou, t.j. u ktorých jednotlivé spôsoby realizácie danej myšlienky sú natoľko obmedzené, že myšlienka a jej vyjadrenie splývajú, sú vylučené z autorskoprávnej ochrany.)

  • Bol priestor pre tvorivosť využitý? Ak áno, v akom rozsahu?

  • Zanechali tieto tvorivé rozhodnutia autora na jeho diele „osobný otlačok“, resp. „tvorivú osobnú stopu“?

 

(17) Pre fotografie tak napríklad Súdny dvor pri výklade „výsledku autorovej vlastnej duševnej tvorby“ uviedol, že:Nevyžaduje sa tak určitá úroveň umeleckej kvality ani novátorská povaha. Rovnako málo záleží na cieli, s akým boli použité prostriedky umeleckej tvorby či na vynaloženom úsilí a finančných prostriedkoch. Požiadavky, ktorým musí fotografia na základe článku 6 smernice 93/98 (smernice 2006/116) zodpovedať, aby mohla byť chránená autorským právom, teda nie sú osobitne vysoké(generálny advokát v prípade, Pianer C-145/10, súd bod 87 rozsudku). Keďže však SDEU pri novinových článkoch výslovne uvádza, že sú založené „ako vyplýva z jej odôvodnení č. 4, 9 až 11 a 20, na rovnakej zásade“ (Infopaq I. C-5/08), je veľmi otázne ako „tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobných vlastností autora“ môže byť v súlade s „požiadavkami, ktoré nie sú osobitne vysoké“.

 

(18) Európska právna veda považuje prah tvorivosti nastavený európskymi smernicami za určitý kompromis, resp. strednú cestu, medzi angloamerickou doktrínou „skill and labour“, ktorá je podstatne menej striktná a kontinentálnou doktrínou jedinečnosti diela, ktorá je naopak oveľa viac rigorózna (Pozri C., Handig. Is the Term “Work” of the CDPA 1988 in Line with the European Directives? EIPR [Vol 32] 2010, str. 4, Goldstein. International Copyright. Oxford O.U.P. 2005, str. 177). Únijný koncept orginality tak chápe aj česká právna veda, ktorá uvádza, že: Nejedná se ani o průnik původně anglo-americké doktríny skill and labour do českého autorského práva, neboť komunitární koncept původnosti zřetelně vyžaduje kritérium tvorby (srov. franc. création intellectuelle, angl. intellectual creation, něm. geistige Schöpfung).“ (I. Telec., P. Tůma: Autorský zákon: Komentář. Praha : C. H. Beck, 2007, k § 2). Slovensko s jeho tradíciou je pritom klasickým príkladom doktríny jedinečnosti diela. Ak teda pozorne počúvame Európsku právnu vedu a judikatúru Súdneho dvora, požiadavky podľa § 7 ods. 1 by sa mali podstatne znížiť. Či je tomu tak skutočne, nám môže zodpovedať len Súdny dvor Európskej únie, v ktorého výlučnej právomoci táto otázka spočíva.

 

(19) Zhrnutím teda možno povedať, že existuje veľká pravdepodobnosť toho, že „tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu“, resp.autorskoprávna individualita výtvoru v zmysle jeho (i keď nutne relatívnej) jedinečnosti“ je príliž vysokým prahom nevyhnutnej kreativity. V našom právnom priestore to zhŕňa rakúsky autor Christian Handig slovami „Tým vyvstáva ale otázka koľko kreativity vyžaduje európsky pojem diela, a ako sa slovo kreativita pravdepodobne približuje tomu, čo je v nemeckej právnej vede a judikatúre označované ako idividualita“ (C., Handig. Was ist eine «eigene geistige Schöpfung des Urhebers?»; UFITA 2009, str. 63). Aby preto slovenské súdy mohli aj do budúcna správne aplikovať test nevyhnutnej originality diela, je potrebné opýtať sa Súdneho dvora EÚ, do akej miery môže právo členského štátu vyžadovať, aby „výsledok autorovej vlastnej duševnej tvorby“ dosahoval intenzity „tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu“.

 

III. Znenie prejudiciálnej otázky;

 

(20) Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme aby Súdnemu dvoru Európskej únie bola v predmetnom konaní položená podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nasledujúca otázka:

 

Je v súlade s článkom 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES, ak právo, resp. výklad práva členského štátu, vyžaduje pre novinové články, ako literárne diela, aby boli „individuálnym a neopakovateľným výtvorom“ v zmysle ich relatívnej jedinečnosti vyžadujúc tak „tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu“ ako nevyhnutný prah tvorivosti pre priznanie autorskoprávnej ochrany? Ak nie, aký prah tvorivosti má vnútroštátne právo pre novinové články podľa článku 2 písm. a) Smernice 2001/29/ES vyžadovať?

 

IV. Zoznam odbornej literatúry;

(21) Na podporu vyššie uvedených tvrdení uvádzame ctenému súdu zoznam 21 článkov z odbornej literatúry, ktoré sme pripravení na požiadanie i zaslať.

  1. C., Handig. Was ist eine «eigene geistige Schöpfung des Urhebers?»; UFITA 2009, 55– 70;

  2. C., Handig. Was erfordert „die Einheit und die Kohärenz des Unionsrechts?“, GRUR°Int°2012, 9-14;

  3. C., Handig. EuGH zum Werkbegriff und zu den freien Werknutzungen, ecolex°2012, 58;

  4. Gernot. Schleichende Harmonisierung des urheberrechtlichen Werkbegriffs?, GRUR 2009, 1019-1022;

  5. Geiger, Engelhardt, Hansen, Markowski. Urheberrecht im deutsch-französischen Dialog - Impulse für eine europäische Rechtsharmonisierung, GRUR Int 2006, 475-496;

  6. Albrecht, Mutschler-Siebert, Bosch. Die Murphy-Entscheidung und ihre Auswirkungen auf Sport- und Filmlizenzen im Online-Bereich, Die exklusive territoriale Rechtevergabe ist kein Modell der Vergangenheit! ZUM 93-10).

  7. C., Handig. Erste Umrisse eines europäischen Werkbegriffs, wbl°2012;

  8. C., Handig. Ähnlich, aber nicht ident! UFITA 2010/II, 385 -398;

  9. C., Handig. Anmerkung zu OGH, 4 Ob 208/09 f – Mozart-Symphonie No. 41, ZUM°2010, 631- 632;

  10. C., Handig. Einfach originell … muss eine Idee sein. – Die Schutzfähigkeit von Ideen nach dem UrhG, ÖBl 2010/12, 52-57;

  11. C., Handig. Is the Term “Work” of the CDPA 1988 in Line with the European Directives? EIPR [Vol 32] 2010, 53-57;

  12. C., Handig. Wie viel Originalität braucht ein urheberrechtliches Werk? RdW°2010/16, 14-17;

  13. J. Griffiths. Infopaq, BSA and the 'Europeanisation' of United Kingdom Copyright Law (March 4, 2011). Media & Arts Law Review, Vol. 16, 2011. Available at SSRN: http://ssrn.com/abstract=1777027

  14. E, Derclaye. Infopaq International A/S v Danske Dagblades Forening (C-5/08): wonderful or worrisome? The impact of the ECJ ruling in Infopaq on UK copyright law [2010] EIPR 247;

  15. J, Pila. An Australian Copyright Revolution and its Relevance for UK Jurisprudence: IceTV in the light of Infopaq.Oxford University Commonwealth Law Journal 77;

  16. I, Alexander, “The concept of reproduction and the ‘temporary and transient’ exception” (2009) Cambridge Law Journal 520.

  17. A. Metzger, Der Einfluss des EuGH auf die gegenwärtige Entwicklung des Urheberrechts. GRUR, 2/2012.

  18. L. Bently, Protecting GUIs in EU law: Bezpecnostní Softwarová Asociace. IPKAT Weblog, dostupné: http://ipkitten.blogspot.com/2011/01/lionel-bezpecnostni-softwarova-asociace.html

  19. M. Husovec, M. K európskemu „prepisovaniu“ pojmovým znakov autorského diela, Duševné vlastníctvo, č. 4/2011

  20. M. Husovec. Newspaper articles not creativ,e enough. An issue for the CJEU?, Kluwer Copyright Blog, dostupné: http://kluwercopyrightblog.com/2012/01/24/newspaper-articles-not-creative-enough-an-issue-for-the-cjeu/

  21. H. Speyart.: Infopaq: het werkbegrip geharmoniseerd?, Nederlands tijdschrift voor Europees recht 2009 p.335-342

(22) Ďalšie odporučené články k prípadu Infopaq I. C-5/08.

  • Marino, Laure: Florilège de notions communautaires en droit d'auteur, à partir du droit de reproduction et de l'exception de reproduction provisoire, La Semaine Juridique - édition générale 2009 nº 272 p.31-34

  • Idot, Laurence: Reproduction d'articles de presse, Europe 2009 Octobre Comm. nº 376 p.25

  • Stamatoudi, E.: Dikaio Meson Enimerosis & Epikoinonias 2009 p.432-434

  • Koelman, K.J.: AMI: Tijdschrift voor auteurs-, media & informatierecht 2009 p.204-205

  • Trabuco, Cláudia: Com onze palavrinhas apenas …: a reprodução temporária de obras e a actividade de press clipping - Acórdão do Tribunal de Justiça de 16.7.2009, Proc. C-5/08, Cadernos de Direito Privado 2009 nº 28 p.38-53

  • Grosheide, F. Willem: Intellectuele eigendom & Reclamerecht 2009 p.323-326

  • Derclaye, Estelle: Wonderful or Worrisome? The Impact of the ECJ ruling in Infopaq on UK Copright Law, European Intellectual Property Review 2010 Vol.32 Issue 5 p.247-251

  • Axhamn, Johan: EU-domstolen tolkar originalitetskriteriet och inskränkningen till förmån för vissa tillfälliga former av mångfaldigande, Nordiskt immateriellt rättsskydd 2010 p.339-353

  • Höppner, Thomas: Reproduction in Part of Online Articles in the Aftermath of Infopaq (C-5/08): Newspaper Licensing Agency Ltd v Meltwater Holding BV [2010] EWHC 3099 (Ch), European Intellectual Property Review 2011 Vol. 33 Issue 5 p.331-333

  • Hugenholtz, P.B.: Nederlandse jurisprudentie ; Uitspraken in burgerlijke en strafzaken 2011 nº 288 - 289

  • Schlüter, Claudia: Harmonisierung ohne Harmonie? Das Infopaq v. DDF-Urteil des EuGH und der europäische Werkbegriff, Nourriture de l'esprit - Festschrift für Dieter Stauder (Ed. Nomos Verlagsgesellschaft - Baden-Baden) 2011 p.239-249

 

(23) Ďalšie odporučené články k prípadu BSA C-393/09.

  • Idot, Laurence: Programmes d'ordinateur et interfaces, Europe 2011 Février Comm. nº 2 p.44

  • Costes, Lionel: Protection des interfaces graphiques des logiciels : la position de la CJUE, Droit de l'immatériel : informatique, médias, communication 2011 nº 68 p.30-31

  • Lindhorst, Hermann: EuGH: Grafische Benutzeroberfläche genießt keinen Urheberrechtsschutz als Computerprogramm, Gewerblicher Rechtsschutz und Urheberrecht 2011 p.61

  • Marly, Jochen: Der Urheberrechtsschutz grafischer Benutzeroberflächen von Computerprogrammen, Gewerblicher Rechtsschutz und Urheberrecht 2011 p.204-208
    Smith, Leigh J.: Whether Copyright Protects the Graphic User Interface of a Computer Program: Bezpečnostní softwarová asociace - Svaz softwarové ochrany contre Ministerstvo kultury (C-393/09), Computer and Telecommunications Law Review 2011 Vol. 17 Issue 3 p.70-72

  • Bitan, Hubert: L'interface graphique d'un logiciel constitue une oeuvre autonome distincte du logiciel, Droit de l'immatériel : informatique, médias, communication 2011 nº 70 p.13-19

  • Panagiotidou, E.: Dikaio Meson Enimerosis & Epikoinonias 2011 p.120-121
    Kyst, Martin: Beskyttelse af edb-programmers grafiske brugergrænseflade: En afklaring, Ugeskrift for Retsvæsen B 2011 p.185-190

  • Pogácsás, Anett: A számítógépi program szerzői jogi védelméről - Számítógépi programok grafikus felhasználói felületének és annak televíziós sugárzásának szerzői jogi megítélése, Jogesetek Magyarázata 2011 nº 1 p.59-65

  • Van Rooijen, A.: AMI: Tijdschrift voor auteurs-, media & informatierecht 2011 p.99-101

  • Bassini, Marco: Diritto d'autore e tutelabilità dell'interfaccia grafica utente del software: alcuni importanti rilievi della Corte di giustizia, Diritto pubblico comparato ed europeo 2011 p.508-514

  • Hugenholtz, P.B.: Nederlandse jurisprudentie ; Uitspraken in burgerlijke en strafzaken 2011 nº 288 - 289

  • Dürager, Sonja: Die Schutzfähigkeit der Benutzeroberfläche im Immaterialgüterrecht, Österreichische Blätter für gewerblichen Rechtsschutz und Urheberrecht 2011 p.100-106

 

EISI logotyp

 

 

European Information Society Institute je mimovládná organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí aj ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva.