Na základe dôkladnej analýzy desiatok rozhodnutí slovenských súdov, štatistických výkazov sudcov a súdov, osobných rozhovorov so sudcami a zamestnancami štátnej správy a komparácie právnej úpravy so zahraničím, predkladáme návrh piatich zmien na zlepšenie kvality spravodlivosti doručovanej občanom v sporoch z autorských práv, priemyselných práv a nekalej súťaže.

 

 

N a v r h u j e m e:

 

 

  1. rozšíriť osobitnú právomoc aj pre agendu sporov vznikajúcich z porušenia autorského práva a súvisiacich práv, jej pripojením ku osobitnej agende priemyselných práv a nekalej súťaže (§ 11 zákona č. 371/2004, vyhláška 543/2005).

  2. zaviesť jednotný register „CbPdv“ pre prvý stupeň a „CoPdv“ pre druhý stupeň. Želaným stavom pri dnešnom nápade sporov je, aby sa agende „CbPdv“ venovali nie viac ako dvaja samosudcovia a agende „CoPdv“ nie viac ako dva senáty odvolacieho súdu.

  3. zúžiť počet súdov, ktoré sa dnes venujú agende podľa § 11 zákona č. 371/2004 tak, že ako prvostupňový bude určený len Okresný súd Banská Bystrica a ako druhostupňový Krajský súd v Banskej Bystrici.

  4. vyjasniť rozsah agendy tak, že aj spory z práv k obchodnému tajomstvu a obchodnému menu sú rovnako súčasťou priemyselných práv.

  5. zmeniť notifikáciu podľa článku 91 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke spoločenstva a článku 80 ods. 2 nariadenia o dizajne spoločenstva tak, aby ako dezignovaný súd bol určený len Okresný súd Banská Bystrica ako prvostupňový súd a Krajský súd v Banskej Bystrici ako druhostupňový súd.

 

 

 

 

 

B u d e n e v y h n u t n é:

 

Novelizovať § 11 zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov (príklad):

 

§ 11

Súdy s agendou priemyselnoprávnej ochrany a ich obvody

 

(1) Na konanie vo veciach ochrany priemyselných práv, vrátane ochrany obchodného mena a obchodného tajomstva, ochrany autorských a súvisiacich práv, a ochrany pred nekalou súťažou je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

 

(2) Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

 

Novelizovať § 163 ods. 1 písm. c), § 164 ods. 3 písm. b) a Prílohy č. 1 Vyhlášky 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy vložením súdnych registrov „CbPdv“ a „CoPdv“.

 

Z d ô v o d n e n i e n á v r h o v

Status quo

 

Podľa dnešnej právnej úpravy existuje osobitná právomoc v konaniach vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany pred nekalou súťažou (register „CbPv“, § 11 zákona č. 371/2004), pričom designované sú až tri okresné súdy (OS BA I., OS KE I, OS BB). Na druhej strane autorské právo a súvisiace práva sú dnes súčasťou všeobecnej agendy (agenda „C“), a preto sa autorskoprávne spory riešia na všetkých 54 okresných súdoch.

Na druhom stupni je špecializovaná agenda „CbPv“ síce riešená len tromi súdmi, avšak tu je súčasťou všeobecnej agendy (register „Cob“) a nie súčasťou osobitného súdneho registra pre špeciálizované senáty. V druhom stupni preto spory z priemyselných práv a nekalej súťaže riešia všetci sudcovia obchodných senátov troch krajských súdov (KS BA, KS BB, KS KE). Autorskoprávne spory sú dnes riešené na všetkých ôsmych krajských súdoch všetkými sudcami tamojších občianskoprávnych senátov. Okrem toho sú na Slovensku na prvom stupni designované až tri okresné súdy ako únijné súdy, ktoré riešia spory vzniknutné z ochrannej známky spoločenstva (notifikácia podľa článku 91 ods. 2 CTMR) a dizajnu spoločenstva (notifikácia podľa článku 80 ods. 2 CTMR).

Podľa štatistických údajov za roky 2007 – 2011 je priemerný počet rozhodnutých sporov z priemyselných práv a nekalej súťaže 97 vecí ročne pre celé územie SR. Priemerný počet takýchto sporov z autorských a súvisiacich práv je v priemere 52.6 vecí za jeden rok pre celé územie SR.

 

Potreba zmeny

 

Pri takýchto nízkych číslach sporov je úplne neefektívne, aby sa na túto vysoko náročnú agendu špecializoval viac ako jeden okresný súd. Keďže osobitnú agendu z oblasti práv duševného vlastníctva rozhodnuje dnes neúmerne vysoké množstvo sudcov, znižuje sa tak efektivita práce a štúdia sudcov. Rovnako sa zväčšuje riziko zodpovednosti štátu, a to najmä za škodu spôsobenú porušením práva Európskej únie. Podľa skúseností je status quo zlý aj pre celkovú kvalitu spravodlivosti doručovanej občanom a podnikateľom v týchto sporoch.

Právo duševného vlastníctva je totiž veľmi dynamická a náročná disciplína, ktorá nie je na Slovensku dostatočne akademicky rozpracovaná. Navyše, ide o oblasť, kde harmonizácia je pomerne na vysokej úrovni, a preto každý mesiac vychádza mnoho rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré musia byť samozrejmou výbavou pre našich sudcov. V opačnom prípade hrozí Slovenskej republike zodpovednosť za nesprávny výklad Únijného práva. Systémové riešenie je len poriadna špecializácia súdov a ich odborných asistentov.

Dnešná „špecializácia“ na priemyselnoprávnu agendu, ako bola načrtnutá vyššie, nie je vôbec špecializáciou. Na predmetné spory sa špecializuje až 20 sudcov (OS BA I. - 11, OS BB – 2, OS KE I. - 7 sudcov). Priemerný počet rozhodnutých vecí každého sudcu v tejto agende je 5.9 rozhodnutia na sudcu ročne (za rok 2011). Čo je úplne zanedbateľné číslo. U autorskoprávnych sporov by bolo číslo ešte omnoho nižšie.

Súčasná rozpoltenosť právomoci na autorské právo a súvisiace práva na jednej strane a priemyselné práva a nekalú súťaž na strane druhej navyše ignoruje fakt, že duševné vlastníctvo ako celok má mnoho osobitných vlastností a vlastných úprav (napr. Smernica 48/2004/ES), ktoré odôvodňujú to, aby sa tieto spory riešili spoločne. V oblasti práv duševného vlastníctva je navyše veľmi bežná kumulácia nárokov z viacerých týchto práv, čo robí túto rozpoltenosť ešte viac nelogickou. Okrem toho možno konštatovať, že oblasť autorského práva je ešte komplikovanejšia a náročnejšia čo do uchopenia dnešného stavu európskej a medzinárodnej regulácie ako priemyselné práva alebo nekalá súťaž.

Azda najalarmujúcejší je však stav v prípade právomoci v oblasti komunitárnej ochrannej známky a komunitárneho dizajnu, kde Okresný súd Košice I., Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I. sú súdmi, ktoré majú právomoc pre celú Európsku úniu. Ide pritom o vysoko špecializovanú oblasť. Pre porovnanie takmer všetky štáty (napr. Holandsko, Írsko, Francúzko, Rakúsko, Fínsko, Česko, Poľsko, Španielsko a pod. ) majú iba jeden takýto súd pre celú krajinu, častokrát s neporovnateľne viac občanmi (napr. Francúzsko, Poľsko). Tieto súdy totiž aplikujú právnu úpravu (nariadenie), ktorá je dennodenne dotváraná judikatúrou Súdneho dvora EÚ a majú právomoc prikázať zdržanie sa určitého konania na území celej Európskej únie (DHL Express France SAS v Chronopost SA, Case C-235/09). Nazdávame sa, že sa jedná o veľkú právomoc pre nedostatočne špecializovaného samosudcu okresného súdu.

 

Jeden súd

Podľa našich analýz judikatúry a rozhovorov s odborníkmi je asi nakjvalitnejšia rozhodovacia činnosť na Krajskom súde v Banskej Bystrici, keďže tento súd často rieši aj správne žaloby voči rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva SR. Čo sa týka okresných súdov, sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica vykazujú nadpriemerné množstvo školení, a teda záujem v oblasti priemyselných práv a nekalej súťaže.

Pre porovnanie, aj susedná Česká republika má napríklad pre oblasť priemyselných práv dezignovaný len jeden súd, Metský súd v Prahe (viď zákon č. 221/2006 Sb., o vymáhání práv z průmyslového vlastnictví). Výhoda modelu jedného súdu je, že k zjednocovaniu judikatúry dochádza už na úrovni krajského súdu. Navyše Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici sa nachádzajú v tom istom meste kde sídli aj Úrad priemyselného vlastníctva SR, čím sa vytvárajú lepšie prepoklady pre vzdelávanie sudcov a spájanie intelektuálneho kapitálu. ÚPV SR v Banskej Bystrici navyše prevádzkuje aj špecializovanú knižnicu WIPO.

 

Akceptácia riešenia

Veríme, že vyššie navrhnuté zmeny budú vítané jednak sudcami, ktorý sa tak budú môcť alebo venovať na plno inej agende, alebo viac špecializovať v tejto oblasti, ako aj advokátmi, ktorý tak budú mať garantované vyššie odborné výstupy súdov. Pre občanov a podnikateľov by takýto prístup znamenal lepšiu predvídateľnosť práva a kvalitu spravodlivosti ako je tomu dnes. Pre tretí sektor a akadémiu takéto riešenie znamená, že sa bude môcť lepšie sústrediť na prácu s konkrétnymi sudcami a posunutie odbornej diskusie do inej roviny. Pre autorov a organizácie kolektívnej správy prinesie navrhovaná špecializácia vyššiou konzistentnosť rozhodnutí a predvídateľnosť pri zastupovaní práv autorov. A napokon, štát ušetrí úsilie a finančné prostriedky, ktoré inak musí vynaložiť na špecializáciu viacerých súdov a sudcov (napr. nákup kníh, odborné semináre, a pod.).

 

Vypracoval: Mgr. Martin Husovec

 

EISI logotyp

 

 

European Information Society Institute je mimovládná organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí aj ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva.