Newsletter EISi #2 - August 2015

POZOR, EŠTE STÁLE HĽADÁME DOBROVOĽNÍKOV! - VIAC INFORMÁCII V ČASTI 6. („O EISI NEWSLETTER“)

OBSAH:

 

1. NÁHRADA ODMENY PODĽA NOVÉHO AUTORSKÉHO ZÁKONA: KRÁTKA KOMPARATÍVNA ANALÝZA

Koncom júla sa v médiách pred definitívnym podpisom nového autorského zákona Prezidentom SR riešila otázka tzv. náhrad odmien.  Nespokojnosť ohľadom úpravy náhrad odmien pramenila zo strany IT Asociácie Slovenska, ktorá opakovane vyjadrila obavy o nárast cien niektorých druhov elektroniky, najmä Smart TV a požadovala po Ministerstve kultúry SR, aby vydalo výkladové stanovisko. K téme sa krátko vyjadrilo aj EISi pre Slovenský rozhlas (http://slovensko.rtvs.sk/clanky/spolocnost/85508/novy-autorsky-zakon).
 
ITAS tým otvorila diskusiu, ktorá momentálne panuje v celej EÚ. Otázka náhrady odmien je takpovediac na dennom poriadku v rozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ, ktorý sa zaoberal národnými systémami náhrady odmien už niekoľko krát a niekoľko krát sa nimi bude v konaní o predbežnej otázke zaoberať aj v nadchádzajúcom období.
 
Ako si ale nová slovenská úprava stojí v porovnaní so zahraničím? SDEÚ často zdôrazňuje, že krajiny EÚ požívajú značnú mieru slobody pri ustanovovaní systémov náhrady odmien. Komparácia so zahraničím však môže byť zaujímavým ukazovateľom. Zdrojom komparácie bude štúdia Svetovej organizácie duševného vlastníctva, vydaná v roku 2013, ktorá obsahuje porovnanie niekoľkých desiatok krajín sveta (odkaz na konci príspevku).
 
Podľa znenia nového autorského zákona (Príloha č. 2), náhrady odmien za súkromnú rozmnoženinu sa budú od 1.1.2016 platiť z:
a) nenahratých nosičov (napr. DVD, CD, Blu-ray, USB kľúče, pamäťové karty, nezabudovaný pevný disk)
b) zariadení umožňujúcich vyhotoviť rozmnoženiny na zariadenia v bode a)
c) mobilné telefóny
d) tablet
e) počítače
f) kamery
g) fotoaparáty
 
Zostávajúcim prvkom nového systému je platenie poplatku ako percentuálnej čiastky z ceny zariadenia (1 – 6 %, v závislosti od skupiny zariadení). Bežnejším javom je stanovenie fixnej čiastky s odstupňovaním podľa veľkosti pamäte zariadenia, pričom cena sa stanoví za zariadenia alebo jednotku gigabajt (takýto systém je napr. v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Holandsku či Fínsku). Systém výpočtu ceny ako percentuálnej čiastky z ceny je menej obvyklý, ale existuje v niektorých krajinách EÚ (Česká Republika, Estónsko, Lotyšsko), príp. dopĺňa systém odstupňovania podľa pamäte (napr. Taliansko). Platenie percentuálnej čiastky z ceny zariadenia nemusí samo o sebe znamenať negatívum, pri prepočte a porovnaní poplatkov s krajinami majúcimi fixne stanovené poplatky sa často ukazuje, že výška poplatkov v iných krajinách je v konečnom dôsledku vyššia. 
 
Za problémovú ale možno označiť situáciu, kedy sa spoplatňujú zariadenia, ktoré nemajú vôbec vnútornú pamäť. Percentuálna čiastka z ceny sa totiž platí bez ohľadu na to, či zariadenie má zabudovanú pamäť alebo je nutné externé zariadenia ako USB alebo CD / DVD. Tu sa črtá rozdiel medzi zahraničnými úpravami, ktoré obvykle spoplatňujú iba zariadenia s určitou pamäťou a tieto sú odstupňované napr. do 1 GB, 1 – 5 GB, 5 – 10 GB atď. Pri tak otvorenej norme, akú obsahuje nový autorský zákon – t.j. platiť sa musí za každé zariadenie, ktoré je schopné vytvoriť rozmnoženinu na určité médium – môže dochádzať k situácii, že používatelia zaplatia aj za zariadenia, ktorých funkcia vytvárať rozmnoženiny na nosiče je bez externého nosiča nepoužiteľná. Napríklad pri kritizovaných Smart TV, ktoré v drvivej väčšine prípadov nemajú vnútornú pamäť, je potrebné platiť 3% z ceny, a to bez ohľadu na to či a akú má TV pamäť. V prípade zahraničných úprav, ktoré sú postavené na fixnom poplatku, nepodliehajú takéto zariadenia poplatkom vôbec alebo podliehajú iba poplatku najnižšej kategórie.
 
Neobvyklým je aj rozhodnutie spoplatňovať fotoaparáty a videokamery. Ak má byť náhrada odmeny predovšetkým odčinením ujmy autorom, je na mieste otázka aká ujma vzniká autorom používaním fotoaparátu či videokamery. Autorom diel na týchto zariadeniach sú používatelia sami (napr. zábery z dovolenky) a teda ujma nevzniká. Použitie cudzích diel na fotoaparátoch a kamerách je síce technicky možné, táto funkcionalita je však iba marginálna a nie je bežným javom, že používatelia majú na svojich fotoaparátoch nahrané cudzie diela ako napr. MP3 skladby alebo filmy. Vyňať takéto zariadenia z povinnosti platiť náhradu odmien pri tom umožňuje aj právo EÚ.
 
Celkovo nemožno nový systém označiť za ideálne nastavený a spravodlivý voči používateľom. Vzhľadom na blížiacu sa reformu autorského práva na úrovni EÚ je ale možné, že systém náhrad odmien sa bude už čoskoro opäť meniť.
 
Ďalšie odkazy:

2. EURÓPSKA KOMISIA ODPOVEDALA NA LIST, KU KTORÉMU SA PRIPOJILO AJ EISi: SĽUB ZACHOVAŤ ÚROVEŇ OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV DODRŽÍ

EISi sa v apríli pripojili ku koalícii mimovládnych organizácii z celého sveta, pod záštitou paneurópskej organizácie EDRi, ktorá otvoreným listom vyzvala Európsku komisiu k dodržaniu jej sľubu. Podľa vyhlásení Európskej komisie v jej minulom zložení nemala nová úprava ochrany osobných údajov prekročiť „absolútnu červenú líniu“, t.j. úroveň ochrany nesmie klesnúť pod úroveň toho, čo v súčasnosti garantuje platná a účinná smernica 95/46 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Dodržanie sľubu bolo pre koalíciu o to dôležitejšie, že v súčasnosti ešte stále prebieha diskusia o podobe nového legislatívneho rámca EÚ pre ochranu osobných údajov.
 
EISi je potešené, že Európska komisia sa rozhodla dodržať svoj sľub a úroveň ochrany osobných údajov nebude oslabená ani v budúcnosti. „Navrhované nástroje, Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov ako aj Smernica o ochrane osobných údajov dotýkajúca sa fungovania polície a orgánov činných v trestnom konaní sú od počiatku vytvárané s úmyslom zabezpečiť pre nás všetkých v Európskej únii právo na ochranu osobných údajov tak, ako je garantované v čl. 8 Charty základných práv Európskej únie.“, píše sa vo vyjadrení komisie. „S trialógom medzi orgánmi EÚ, ktorý sa najbližšie uskutoční na stretnutiach v septembri, nastavuje tento záväzok dôležité hranice toho, čo je a čo nie je akceptovateľné v rámci ďalšieho postupu.“, zhodnotil McNamee, riaditeľ EDRi.
 
Ďalšie odkazy:

Naspäť na obsah 

 

3. Z AKTUÁLNEJ JUDIKATÚRY ESĽP: POSKYTOVANIE BANKOVÝCH ÚDAJOV A PRÁVO NA REŠPEKTOVANIE SÚKROMNÉHO ŽIVOTA -  CASE OF M.N. AND OTHERS v. SAN MARINO (APPLICATION NO. 28005/12)

Rozhodnutie: Prípad M.N. a ostatní v. San Marino (Sťažnosť č. 28005/12), Tretí senát
 
Sťažovatelia: S.G., M.N., C.R. a I.R. (taliansky občania)
 
Dotknuté predpisy: čl. 6(1), 8 a 8+13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
 
Skutkový stav a rozhodnutia národných súdov:
V roku 2009 bolo niekoľko osôb (nie však sťažovatelia sami) v Taliansku obvinených z trestných činov – pranie peňazí, sprenevera, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a podvod. V rámci úkonov týkajúcich sa konania so sťažovateľmi, taliansky štátny zástupca požiadal orgány v San Maríne o asistenciu pri nadobudnutí niektorých dokumentov a vykonanie prehliadok v rôznych bankách, trustoch a ďalších spoločnostiach, a to na základe bilaterálnej dohody medzi San Marínom a Talianskom. Žiadosti bolo vyhovené a informácie boli poskytnuté talianskej strane.
 
Sťažovatelia následne podali sťažnosť pred sanmarínskymi orgánmi. Podľa nich totiž neboli dodržané podmienky poskytnutia dokumentov a údajov, na koľko oni sami neboli účastníkmi konaní a neboli obvinený zo spáchania žiadneho trestného činu. Sťažnosť však bola odmietnutá, pričom sťažovatelia neuspeli ani na vyšších stupňoch po použití opravných prostriedkov. 
 
Konanie pred ESĽP a rozhodnutie:
Sťažovatelia spatrovali v konaní sanmarínskych orgánov porušenie niekoľkých článkov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Namietali porušenie čl. 6, z dôvodu nedostatočnej možnosti podať sťažnosť pred súdnym orgánom a takisto namietali porušenie čl. 8, na koľko predmetné konanie orgánov zasiahlo do ich práva na súkromný život a listového tajomstva a tento zásah nebol zákonný, primeraný a neposkytoval dostatočne procedurálne záruky. 
 
Pri hodnotení prípadu z pohľadu čl. 8 Dohovoru ESĽP v prvom rade skonštatoval, že informácie získané z bankových dokumentov sú nespochybniteľne osobnými údajmi, týkajúce sa jednotlivcov. Súd zopakoval svoj postoj z predchádzajúcich rozhodnutí a skonštatoval, že nie je dôvod na vylučovanie profesionálnych alebo pracovných aktivít z okruhu „súkromného života“. Takisto bol skonštatovaný zásah do dôvernosti komunikácií medzi jednotlivcami, ktoré patria pod rozsah ochrany čl. 8. V závere príslušnej časti rozhodnutia súd uzavrel, že okopírovanie bankových dokumentov, ako napr. výpisy, šeky, e-maily, sú bez pochýb súčasťou rozsahu pojmov „súkromný život“ a „korešpondencia“ a že následne uchovávanie týchto údajov orgánmi sa rovná zásahu do práv garantovaných čl. 8 Dohovoru. 
 
K samotnému zásahu ESĽP upozornil na ustálenú judikatúru týkajúcu sa obmedzenia práv podľa čl. 8 Dohovoru. Podľa súdu bolo predmetné obmedzenie práv ustanovené zákonne a sledovalo legitímne ciele ako prevencia pred zločinom, ochrana práv a slobôd iných a ekonomický blahobyt krajiny. V poslednom kroku ESĽP hodnotil, či boli použité prostriedky nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a či boli sprevádzané dostatočnými procedurálnymi garanciami. Súd v prvom rade poznamenal, že rozsah príkazu na poskytnutie údajov (t.j. aj údajov sťažovateľov) bol široký a že príslušný orgán nedostatočne zvážil potrebu a dôsledky tak širokého príkazu, ktorý zasiahol do práv niekoľko osôb, ktoré neboli súčasťou trestného konania. V ďalšej časti sa súd pozastavil nad skutočnosťou, že sťažovatelia sa dozvedeli o poskytnutí údajov až rok po uskutočnení ich odovzdania. V porovnaní s osobami obvinenými v rámci trestného konania nemali sťažovatelia, ako osoby ktoré neboli zainteresované v samotnom konaní, efektívnu možnosť ako sa brániť voči poskytnutiu údajov zo strany San Marína. Súd situáciu zhodnotil ako porušenie práva garantovaného čl. 8 Dohovoru, z dôvodu že zásah do práv sťažovateľov prekročil prah nutného obmedzenia. 
 

Naspäť na obsah 

 

4. PODĽA JAPONSKÉHO SÚDU NEMÔŽE BYŤ MENA BITCOIN “PREDMETOM VLASTNÍCKEHO PRÁVA”

Tokijský súd zamietol žalobu, v ktorej poškodený klient požadoval finančnú náhradu za bitcoiny uložené na účte spoločnosti Mt. Gox Co., ktorú postihol bankrot. Japonský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že „virtuálna mena nie je predmetom vlastníckeho práva“.
 
Ako uviedol jeden z právnikov sledujúcich prípad spoločnosti Mt. Gox Co.,: „ ... bude zložité pokúsiť sa o náhradu (bitcoinov) na základe platných právnych predpisov. Je potrebné zvážiť žalobu z rôznych právnych pohľadov.“ Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť Mt. Gox. niektorí klienti tejto spoločnosti podali civilnú žalobu požadujúc náhradu škody; argumentovali tým, že spoločnosť bola nedbanlivá pri riadnom spravovaní procesov a na základe tejto skutočnosti požadovali náhradu bitcoinov zo svojich účtov.
 
Predsedajúci sudca Masumi Kurachi vo svojom vyjadrení uviedol, že občiansky zákonník priznáva vlastnícke právo k takému hnuteľnému majetku, ktorý (i) existuje v priestore a (ii) umožňuje nad sebou exkluzívnu kontrolu. Sudca následne konštatoval, že bitcoiny evidentne nespĺňajú vlastnosti požadované na priznanie vyššie uvedeného statusu keď potvrdil, že týmito nimi nie je možné vykonávať exkluzívnu kontrolu a to z dôvodu, že transakcie medzi jednotlivými užívateľmi sú štruktúrované spôsobom vyžadujúcim pôsobenie tretej osoby.
 
Rozhodnutie japonského súdu tak prináša do bitcoinovej problematiky nový, resp. ďalší uhol pohľadu pri úvahách o samotnej povahe či právnom statuse tejto digitálnej meny. Vo všeobecnosti sa bitcoiny prezentujú ako digitálna mena, ktorá je podľa určitých zdrojov globálne použiteľná a šetrí náklady (pozri napríklad https://bitcoin.org/en/). Podobne rozšírenou je aj informácia, že bitcoiny plnia funkciu „anonymnej finančnej meny“; toto tvrdenie je však niektorými autormi spochybňované (pozri článok http://www.michaelnielsen.org/ddi/how-the-bitcoin-protocol-actually-works/), ktorý spomína de-anonymizujúce techniky schopné identifikovať používateľov tejto digitálnej meny a to aj retrospektívne. Právny status bitcoinu nie je vo svete chápaný jednotne; zatiaľ čo niektoré štáty výslovne umožnili jeho používanie, iné ho zakázali (používanie bitcoinov je ilegálne v Rusku, Bangladéži, Ekvádore, Vietname či Kyrgystane).
 
Ďalšou otázkou súvisiacou s digitálnou menou sa aktuálne zaoberajú v Austrálii; konkrétne otázkou, či sa na bitcoiny má, resp. môže uplatniť daň z pridanej hodnoty (DPH). Zásadnou otázkou, ktorou sa zaoberal hospodársky výbor austrálskeho senátu bolo, či sa má na bitcoiny nahliadať (v súvislosti s DPH) ako na peniaze, alebo ako na nehmotné aktíva. Zatiaľ čo austrálska daňová správa prehlásila, že „bitcoiny sú nehmotné aktíva, na nákup či predaj ktorých je nutné náležite uplatniť DPH“1,  hospodársky výbor austrálskeho senátu doporučil považovať virtuálne meny, medzi ktoré patrí aj bitcoin, na účely DPH za peniaze (http://www.aph.gov.au/Parliamentary_Business/Committees/Senate/Economics/Digital_currency/Report).
   
V EÚ, podľa vyjadrenia Európskej centrálnej banky, právne predpisy upravujúce tradičný finančný sektor nie sú aplikovateľné v prípade  bitcoinu, pretože tento vo svojom „procese“ nezahŕňa tradičných účastníkov finančných operácií2. Európska centrálna banka ďalej klasifikovala bitcoin ako „konvertabilnú decentralizovanú virtuálnu menu“ (V Slovenskej republike vyslovila Národná banka Slovenska názor, že „bitcoin nespĺňa atribúty meny v právnom zmysle (jeho platnosť na určitom území nie je mocensky ustanovená, právny poriadok neupravuje jej obeh ani ochranu), zastávame názor, že ho nie je možné označovať za menu“.)
 
Slovenský právny poriadok samotnú virtuálnu menu nedefinuje, pričom aktivity spojené s ňou nie sú Národnou bankou Slovenska (ako jednou z autorít oprávnených rozhodovať o mene), nijako regulované a NBS ani žiadnym spôsobom používania bitcoinov nekontroluje. 
 
Európska legislatíva, ani slovenský právny poriadok teda neupravujú právny status žiadnej virtuálnej meny, ani činnosti s takou menou súvisiace. Riziká vznikajúce pri nakladaní s digitálnou menou sú potom výlučne na osobách podieľajúcich sa na digitálnom obchode s bitcoinami. 
 
 
(PRÍSPEVOK PRIPRAVILA DOBROVOĽNÍČKA SILVIA LATTOVÁ, PRÁVNIČKA V OBLASTI BANKOVNÍCTVA A DOKTORANDKA NA PRÁVNICKEJ FAKULTE MASARYKOVEJ UNIVERZITY) 

Naspäť na obsah 

 

5. DO POZORNOSTI

Nadchádzajúce udalosti:

  • České právo a informační technologie (Brno, 24. - 25.9.2015)

    VII. česká konferencia venovaná právu informačných a komunikačných technológií a právnej informatike, ktorá sa uskutoční v priestoroch Právnickej fakulty Masarykovej univerzity.

    Call for papers, program a ďalšie detaily nájdete na http://cpit.law.muni.cz/content/cs/.
  • Cyberspace Conference 2015 (Brno, 27. - 28.11.2015)

    Už po 13. krát sa uskutoční jedna z najvýznamnejších českých konferencií, skúmajúca prienik (nie len) práva a kyberpriestoru. Na svoje si prídu priaznivci klasických (napr. kyberzločín, on-line duševné vlastníctvo, e-commerce), ale aj menej obvyklých tém (počítačové hry a spoločnosť, psychológia kyberpriestoru, náboženstvo v kyberpriestore).
     
    Všetky informácie nájdete na http://cyberspace.muni.cz/.

Naspäť na obsah 

 

6. O EISI NEWSLETTER

Newsletter EISi predstavuje prehľad najnovšieho diania v oblasti práva duševného vlastníctva, ochrany súkromia a osobných údajov, doménových mien, e-Governmentu a ďalších oblastí súvisiacich s právom informačných a komunikačných technológií. Newsletter vychádza raz mesačne a je pripravovaný členmi EISi v spolupráci s dobrovoľníkmi a externými spolupracovníkmi. 
 
Chceš sa podielať na tvorbe newslettru? EISi potrebuje ďalších dobrovoľníkov! V EISi vždy radi privítame nadšených dobrovoľníkov s chuťou spolupracovať a priučiť sa niečomu novému. Ak študuješ alebo pôsobíš v oblasti práva alebo iných vied súvisiacich s otázkami duševného vlastníctva / ICT práva a myslíš si, že by si bol pre nás prínosom, ozvi sa nám na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
 
Nápady, pripomienky, sťažnosti alebo tipy na obsah posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
 
 
 
 
 

 

Language

FacebookTwitterGoogle BookmarksRSS Feed

 

EISI logotyp

 

 

European Information Society Institute je mimovládná organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí aj ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva.

Error: unable to get links from server. Please make sure that your site supports either file_get_contents() or the cURL library.